Predlhý let domov
Mirek sa o mňa postaral vzorne. Nielenže ma zaviezol na letisko, ale mi aj pomohol pri oficialitách, ktoré sú na cudzích letiskách hlavolamom o všetkých neznámych. Mám dojem, že prvýkrát zhodil úradnú masku a ukázal sa takým, akým je. Našťastie viac kíl batožiny oproti tomu, čo som navážil u Andreja, prešlo bez problémov.
Lietadlo roluje, neviem si vysvetliť, s akého dôvodu má meškanie: Trať je voľná! Opúšťam ostrovy Nového Zélandu. V duchu myslím na všetko, čo mi poskytli. Na to ťažké, nepríjemné, sa rýchlo (našťastie) z
abudne. A to krásne, milé a príjemné zostane v mojom srdci navždy.
Zanechávam tu najkrajšie perly, aké som kedy našiel - mojich krajanov. Nemám síl ich všetkých menovať z obavy, že by som, nebodaj, na niekoho zabudol. Sú mi milí všetci - od Andreja, s ktorým som mal prvý kontakt, cez Miška s Jankou a Gustavom až po Mirka, ktorý bol posledným, s ktorým som sa objal na letisku.
Vták sa zdvihol a letím predlhý čas stále popri zvečerievaniu, neskôr popri noci. Čas nebeží proti mne, ale je rýchlejší ako lietadlo. Je to alchýmia času a priestoru. Sem som letel tri dni, nazad tú istú vzdialenosť tou istou rýchlosťou len necelé dva... Na sedadle vedľa mňa sedí dáma z Nepier. Keď sa dozvedela, čo som v tomto mestečku zažil, bez slova vytiahla papier a pero a napísala mi svoju adresu: Aby som ju a jej rodinu nezabudol o rok, keď sa vrátim, navštíviť.
Pohľadenie na koniec cesty, kde ma vo Schwechate čaká Efa a doma Vierka s Adinom.
Ešte sa v lietadle stretávam so známymi a utvrdzujem sa v presvedčení, že náš svet je naozaj malý...
Mirek sa o mňa postaral vzorne. Nielenže ma zaviezol na letisko, ale mi aj pomohol pri oficialitách, ktoré sú na cudzích letiskách hlavolamom o všetkých neznámych. Mám dojem, že prvýkrát zhodil úradnú masku a ukázal sa takým, akým je. Našťastie viac kíl batožiny oproti tomu, čo som navážil u Andreja, prešlo bez problémov.
Lietadlo roluje, neviem si vysvetliť, s akého dôvodu má meškanie: Trať je voľná! Opúšťam ostrovy Nového Zélandu. V duchu myslím na všetko, čo mi poskytli. Na to ťažké, nepríjemné, sa rýchlo (našťastie) z
abudne. A to krásne, milé a príjemné zostane v mojom srdci navždy.Zanechávam tu najkrajšie perly, aké som kedy našiel - mojich krajanov. Nemám síl ich všetkých menovať z obavy, že by som, nebodaj, na niekoho zabudol. Sú mi milí všetci - od Andreja, s ktorým som mal prvý kontakt, cez Miška s Jankou a Gustavom až po Mirka, ktorý bol posledným, s ktorým som sa objal na letisku.
Vták sa zdvihol a letím predlhý čas stále popri zvečerievaniu, neskôr popri noci. Čas nebeží proti mne, ale je rýchlejší ako lietadlo. Je to alchýmia času a priestoru. Sem som letel tri dni, nazad tú istú vzdialenosť tou istou rýchlosťou len necelé dva... Na sedadle vedľa mňa sedí dáma z Nepier. Keď sa dozvedela, čo som v tomto mestečku zažil, bez slova vytiahla papier a pero a napísala mi svoju adresu: Aby som ju a jej rodinu nezabudol o rok, keď sa vrátim, navštíviť.
Pohľadenie na koniec cesty, kde ma vo Schwechate čaká Efa a doma Vierka s Adinom.
Ešte sa v lietadle stretávam so známymi a utvrdzujem sa v presvedčení, že náš svet je naozaj malý...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára