Deň 18

Z Napier do kopcu směrem na Taupo. Stále lije. Nocleh na pozemku u staré maorky ve vesnici Titiokura Summit. (Miškov komentár)

Nocľah na Titiokura Summit

V poradí asi 2. či 3. najhorší deň

Ako naschváľ - celú noc lialo. Dážď búši do plastikovej strechy prístrešku v hosteli a ja strácam chuť šlapať ďalej. Čo takto prečkať tu, v teple a suchu, ďalší deň? Ale kto za mňa bude ťahať stratené kilometre? Odolal som pokušeniu. Ráno sa lúčim s Geoffreyom, odchádza skôr ako ja. Pozývam ho na Slovensko keď počujem, že aj tak má naplánovanú cestu do južných Čiech. Bob mi o nasledujúcich kilometroch nerobil žiadne ilúzie. Prechádzam zase krížom cez niekoľko pohorí a to tu vždy znamená permanentné stúpania a klesania. Po desiatej som vyštartoval do dažďa. Skúšam urobiť jednu fotografiu, ale cez dážď more nevidieť a ilúzia krásneho mestečka je utopená vo vode. Prechádzam za letiskom vedľa kempu, kam som sa chcel včera dostať. Po odbočke za Bay View na cestu č. 5, ktorá ma povedie až do Rotorui, prechádzam oblasťou nádherných jablčných sadov. Pri benzínke sa prezliekam: Podcenil som chlad a preto si dávam pod dres a ostatné oblečenie moirové tričko s dlhými rukávmi. Doteraz som ho nemusel použiť. Ale cesta sa, akoby sa nič nedialo, zdvihla ako stena a zdvíhala sa neuveriteľných 40 kilometrov! To som ešte nezažil. 3 krát som musel Rexa tlačiť, raz ma z cesty vytlačil kamión. Ale mal som aj darček z neba - v zákrute vidím vysypaný náklad čerstvých jabĺk. Vzal som si niekoľko do vrecka, ale keď sa podobné prípady opakovali, začal som si vyberať tie najkrajšie.

Cestou ma predbehol mladý cyklista - Francúz Fabian. Mladík s brašnami a ešte aj závesným vozíkom! Ten mal iný tlak na pedále ako ja! Dobehol som ho, keď obedoval. Ja som sa pridal a odfotografoval som si ho. Prekvapil ma knižkou, akýmsi sprievodcom pre cyklistov po NZ a ukázal mi, kde sme a čo nás ešte čaká na veľmi, veľmi tvrdom grafe profilu cesty. Podľa nej mám pred sebou ešte dve úžasné stúpania a to, kam sa driapem teraz, je strmé najmenej ako na strechu kostola.

A naozaj, toto bola riadna sila! Pomáham si Gustovou čokoládou, ale Fabien ma predbieha druhýkrát, zdraví - Hi, Jozi ale v stúpaní aj on si musí pomáhať kľučkovaním zo strany na stranu celej šírky vozovky. Je mi hrozne, do kempu, ktorý mi poradil Miško, zostáva ešte viac kilometrov, ako je mi milé. O piatej som v daždi a studenom vetre vystúpal na Titiokura Summit, čo znamená vrchol stúpania. Ale som mokrý, unavený a podchladený. Po ľavej strane je dom, ale bez známky života. Po pravej strane vo svahu je druhý a posledný a z jeho komínu sa derie prúžok dymu. Ďalej nejdem! Protestuje telo. Obraciam bicykel a po kamennej prístupovej ceste v tejto divočine vediem Rexa k domčeku. Ten má svoje najlepšie roky dávno za sebou. V tom momente ma teší, že má akúsi verandu, zo strany vetra zabezpečenú sklenenou tabuľou. Ako ma prijmú? Kto mi otvorí dvere? Zaklepal som. Prekvapenie bolo obojstranné: Z dverí vykukla stará šedovlasá Maorka s hrubým copom, ktorej skoro oči vypadli, keď videla mňa ako návštevníka. Keď som jej rukami a iným spôsobom dokázal vysvetliť, že som unavený a chcel by som tu prespať, chvíľku jej trvalo, kým to strávila. Ale keď som jej povedal, že mi stačí veranda, mala obavu, či ma od betónu nebude chladiť. Priniesla mi na pomoc igelit a tým mi dala súhlas. Poďakoval som a začal som sa udomácňovať. Na igelite som postavil stan (konečne nepretečie), vyzliekol mokré veci a obliekol suché. Odvážil som sa zaklepať ešte raz: Tentokrát mi otvoril jej syn, statný Maor, ale moju žiadosť, či si moje mokré veci môžem usušiť vo vnútri, rezolútne odmietol. Je jasné, že som mal šťastie, že mi on neotvoril prvý dvere. Určite by som tu nespal... V suchu si chcem uvariť polievku na zohriatie, ale zostalo len pri želaní. Pozerám sa na tachometer. Na dnešných 76 kilometrov som spotreboval 8 hodín! Teda priemerná rýchlosť bola pod 10 km za hodinu. Strašné! Horšie je, že zima kulminuje. Celú noc nespím, môj spací vak nie je na to stavaný. Trasiem sa ako osika, vlhké nohy mám úplne premrznuté. Dobre že som chránený sklom, vonku prší a fičí studený vietor. Ani nemám chuť jesť. Kúsok čokolády a vyšok syra s kúskom chleba. Ako dezert - jedno z jabĺčok, darovaných cestou.

* Francúz Geffrey sa rád príde pozrieť na Slovensko

* Na Francúzov som mal šťastie, aj Fabian pochádza z krajiny Galského kohúta

* Toto je môj azyl - presklenená veranda ošarpaného domca