Z Wellingtonu do Mastertonu
Paráda: Naľahko s Miškom a Jankou
Z Upper Huttu (předměsti Wellingtonu) na kole kousek po dálnici a pak po bývalé železniční trati (Rimutaka Incline, na mapce naznačeno červeně) pres pohoří Rimutaka. No a potom v mírném dešti poklidně temeř po rovince až do kempu v Mastertonu. (Miškov komentár)
Je sobota a mladí majú víkend pred sebou. Kvôli zdržaniu korigujem príchod do Taurangi. Dnes a zajtra budem mať výnimočné dva dni: Pôjdem pomerne dlhý úsek v sprievode dvojice mladých, vyšportovaných mladých ľudí. Už pri nasadaní na horské bicykle je vidieť, že sú v plnom "nasadení", výborne trénovaní a radosť z pohybu z nich len tak svieti. Moje veci sme naložili do auta, to nechali na stanici v Lower Hutt a len s ľahkými batôžkami sme sa pustili do odkrajovaní kilometrov. Pred nami stál strašiak - stúpanie na Rimutaku, od ktorého ma včera každý odrádzal. Miško s Jankou to vyriešili šalamúnsky a vynikajúco: obídeme ho cez krásnu časť prírody, kde po bývalej železnici, spájajúcej dve údolia, po odstránení koľajníc vytvorili príjemnú trasu pere peších aj cykloturistov. Najskôr mierne stúpanie na Summit, kde odpočívajú zhrdzavené vraky bývalých oceľových tátošov, odtiaľ strmé klesanie po kameňmi posiatom úzkom chodníku. Na údolnej stanici po približne 10 km sme si mohli prezrieť dokumenty z histórie tejto trate, ktorej sa nešťastia nevyhýbali. V prudkom klesaní lokomotívy museli brzdiť tak intenzívne, že do cieľa prišli s do červena rozpálenými brzdami, ktoré po niekoľkých jazdách museli robotníci v depe vymeniť. Že to nebolo lízanie medu najmä v zimnom období, je zrejmé aj z obrázku.
Potom sme klesli do údolia a po širokej rovine popri pohoriu sme pokračovali ďalej. Janka tu chytila prvý defekt a jej novomanžel predviedol, že opraviť ho je vlastne jeho koníčkom. Pomohli mu aj nové fľaky, ktorými sa dierka zalepí sa okamih. Po 40 km od štartu sme sa dostali do mestečka Feathtown, kde sme 
si v bufete dali ako lun
ch výborný koláč. Je to rovina s takým množstvom ovcí, že prechádzajú oči. Pri vstupe do Greytownu dostáva Janka ďalší defekt, ale to už leje ako z krhly. 14 kilometrov pred cieľom sme sa zastavili zohriať sa horúcou čokoládou v Café. Janka sa vlakom vracia k autu a privezie ho do kempu v Mastertone, kam my dvaja doslova šprintujeme na tátošoch v silnejúcom daždi. Janka už rezervovala jednu bu
nku, kde je kuchynka a spálňa s dvomi poschodovými posteľami. Cena za dvoch 50 doláčov, za ďalšiu osobu, teda mňa, ďalších 10. Sprchy a sociálky sú spoločné s kľúčom na kód.
S Miškom sa prezliekame a pokúšame rozvešať mokré veci, hltáme nejaké to jedlo a čakáme na Janku. Prešli sme 79 kilometrov, ale stáli za to. Najmä prvá časť po pohorí bola čarovná. Podbradok od Oravčanov bol kalorickou bombou po dnešnom dni.
Myslím, že až na Janku s defektami super deň. Vážim si jej bezprostrednú ochotu urobiť pre zdar akcie hocičo.
* Na Summite, ako Angličania, Američania aj Novozélanďania hovoria vrcholu stúpania medzi zhrdzavenými pamätníkmi zašlej slávy
* V tejto rokline víchor zhodil z mosta celý vlak a nešťastie bolo hotové
* Pariace sa lokomotívy po absolvovaní Sizyfovskej práce
* Nie príliš šťastná Janka a pokojný Miško pri práci
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára