Mapky Donauradweg

Bohužiaľ, nepodarilo sa mi dostať do blogu mapky celej trasy. Pretoodporúčam už spomínanú webovú stránku http://www.donautalradweg.de/, kde je nielen celkový náčrt trasy, ale kliknutím na jej jednotlivé časti sa otvoria detailnejšie podstránky aj s mapkami miest, kadiaľ trasa vedie.

Piaty deň - Regensburg - Passau

Takto to malo ísť od začiatku
Ráno sme v pohodičke vyprevadili z veľkej zelenej lúky dvojicu Miloš & Stanči, prebrali trasu a miesto prvého stretnutia. K plynulej a presnejšej orientácii už slúžil cyklistom atlas cyklocesty s vyznačeným bodom stretnutia. Dunajská cesta vedie po ľavom brehu, skoro presne ho kopíruje až na niekoľko alternatív. Prechádza južným okrajom mestečka Tegemheim a Donaustauf aj dedinkou Demling. Stretnúť sme sa mali po 30 km pri mestečku Kiefenholz, čo sa nám konečne aj podarilo „na prvý raz“.

Po prvom stretnutí. Miloš aj Stanči sú ešte oblečení do teplých vecí
Oddýchli sme si všetci, dvojica pokračuje stále po ľavom brehu cez Straubing, kam bolo treba prejsť na pravý breh, aby sa za mestom zase vrátila na severnú stranu. Za mestečkom Bogen je len niekoľko kilometrov ku kaplnke Salvator kapele, kde odbočuje alternatíva na juh. Dvojica po 34 km stojí, obedujeme a ja sa prezliekam do cyklistického a vymieňam Miloša. Stanči sa obetuje a poctivo ide ďalej. Hneď za týmto miestom nastávajú zaujímavé, často strmé stúpania a odbočky do obrobených polí. Stretnúť s autom sa máme v mestečku Winzer, už za väčším mestom Deggendorf, čo je 42 km. Dostali sme sa tam z Niederalteichu alternatívou, spoločnou so zelenou značkou, vedúcou stále po ľavom brehu, kým hlavná trasa prechádza na pravý breh. Stretávame sa pod mostom, vedúcim na druhý breh, my si vyberáme si aj ďalej alternatívnu trasu stále po ľavom brehu.

Prekrásne zábery na veľrieku nám ponúka najmä táto trasa

Prechádzame okrajmi malých malebných mestečiek či dedín do Hofkirchenu, aby sme sa po 17 km stretli s autom pri veľkom moste, smerujúcom na druhý breh do mesta Vilshofen. Hneď za ním je malé letisko, ktoré je v živej prevádzke – veď je nedeľa! Miloš sa obleka do „reprezentačného“ dresu a mení Stana, ktorý podal veľmi hrdinský výkon – 126 kilometrov. Je to jeho rekord, toľko kilometrov ešte v živote za jeden deň nespravil... Srdečná gratulácia!

Tu je náš cieľ - plavebné komory nad Passau
Už máme len pár kilometrov do cieľa. Pokračujeme stále po ľavom brehu cez Windorf až k mostu, prevádzajúci trasu do Passau na bruhom brehu. Nechceme sa zamotať v ruchu dopravy a končíme na malom odpočívadle pre niekoľkých plavebných komorách. Sme spokojní, stihli sme to do 17.30 po 18 km z Vilshoffenu. V tento posledný deň sme prešli 141 km. Spolu z Donaueschingenu naša trasa predstavovala cifru 611 kilometrov, ktorú sme „zvládli“ pomerne v pohode za päť dní.

Poprosili sme okoloidúceho "kolegu", aby nám spravil dokument na pamiatku. Zľava: Stanči, ja, Miloško a Milan. Aj napriek zopár problémom mám dojem, že všetci štyria sme boli v tomto okamihu spokojní... Veď porekadlo hovorí: Koniec dobrý, všetko dobré...

Štvrtý deň - Donauwoerth - Regensburg

Záver predposledného dňa je v pohode
Takto si to predstavujú stovky cyklistických pútnikov pri plánovaní trasy: Cez deň pohoda, užívanie si pocitu voľnosti a nádhernej prírody a na záver slušné ubytovanie s perfektným ukončením.
Takto nejako sa nám to zhruba aj podarilo. Z vodáckeho kempu odchádza Miloš so Stanom v pohode. Do Weicheringu, kde sa máme stretnúť, je dosť na dopoludnie - 47 km. S Milanom volíme rýchlu trasu po ceste č. 16 a tak sme o chvíľu na mieste. Parkujeme auto tak, aby naň bolo vidieť z každej strany: aj z cesty, aj vedľa prechádzajúcej Donauradweg. Ale nejako sme sa nemohli dočkať - márne čakám s fotoaparátom na cyklistickej trase. Nakoniec sa vynorili opäť z iného smeru - z hlavnej cesty. Pri striedaní zisťujem, že na zadnom kolese uchádza vzduch. Vyzujem plášť a vidím, že chyba je vo ventilku, ktorý je odtrhnutý od duše. Zázrak, že to Miloškovi nevypovedalo počas cesty! Takto som vymenil dušu za novú, dofúkal a po obede, za hrejúceho slniečka, sme sa ešte s Milošom, ktorý presedlal na Stanov bicykel, pohli po pravom brehu cez veľké mesto Ingolstadt do Grossmeringu, čo bolo 19 km. Tu preberá svoj bike Stanči s rozhodnutím, že na ňom príde až do kempu v Regensburgu.
Miloško si našiel miesto na odpočinok, kým ja sa trápim s kolesom
Cesta sa vlní cez chmelnice a polia so špargľou. Ochutnávam, je to vítaná zmena chute. V úplnej pohode obdivujem Stana, ako zvláda takúto dlhú trasu. Na chvíľu si odpočinieme na svahu hrádze, ale statočne točí pedálmi ďalej. Veď do miesta ďalšiehho stretnutia v Bad Abbachu je to úctyhodných 66 km.
Relax na dunajskej hrádzi
Zaskočilo nás pokračovanie trasy za výletným miestom Weltenburgom, ktorá sa dostala medzi skalné útesy a jediné riešenie je kompa. Odmietame čakať, vraciame sa nazad a po normálnej ceste sa šplháme na Steinberg, ktorého vrchol je vo výške 472 mnm. Nádherný zjazd do Kelheimu dostáva Stana do vytrženia. Tu prechádzame alternatívou po pravom brehu a po niekoľkých informáciách sme v Bad Abbachu. Posádka nás čaká pri vysutom moste iba pre cyklistov a chodcov. Dohodli sme sa, že pôjdu hľadať vyznačený kemp, v ktorom sa večer stretneme. Po občerstvení nás posielajú "skratkou" lokálnou cestou cez Kalkofen, Grasslfing do Untenradingu, kde sa napájame na Donauradweg. Táto skratka nám dala poriadne zabrať, stúpania boli veľmi strmé a po kamenistej ceste to nebolo to pravé orechové. Potom sa už priamo po pravom brehu Dunaja obchádzame veľkomesto Regensburg a nachádzame príjemný kemp. Majiteľ nás posiela za našim autom, chlapci už majú miesto na prenocovanie. Žiaľ, auto musí parkovať pred kempingom. Mne to nevadí. Na drevenom stolíku s lavičkami sa odohrá niečo, čo sme zatiaľ nestihli: Každý vyberie niečo zo svojich zásob, dáva to "na oltár vlasti" a nastáva dlho očakávaná pohodička. Nielen posledné plechovky piva, ale aj Milanovo červené vínku pridali na nálade. Krásne zapadajúce slnko nás utužuje v presvedčení, že tento deň bol asi najpríjemnejší. Prešli sme 148 kilometrov a ako sa ukázalo, bola to na najdlhšia etapa.
Toto je zaslúžená pohoda. Škoda, že ju pre nefajčiarov kazí Miloškova cigaretka...
Škoda, že večer sa zamračilo a v noci (spím v aute so Stančim, ktorý ma svojím spôsobom spánku nenechá relaxovať) bubnuje dážď na strechu. Ráno som na rozpakoch, či pokračovať ďalej aj v daždi, alebo to už dnes zabaliť. Našťastie Milošovi to nevadilo a tak sme sa vydali dokončiť započaté dielo.

Tretí deň - Guenzburg - Donauwoerth

Stratili, co sme ziskali

Keď som moje rozhodnutie nejazdiť na bicykli a nechať všetko na ňom oznámil Milošovi, iba preglgol horku slinu. Čo mal robiť? Ráno som ho aj so Stanom po bohatých švédskych raňajkách, ktorými si hostitelia u nás totálne šplhli, vyprevadil z pred hotela na cestu, podrobne mu popísal dennú trasu a zamával na šťastnú cestu.

Takto pansky sme uz viac nenocovali

Zo štartu do Offingenu je po cyklotrase 12 kilometrov. Tu sa napája aj alternatíva, ktorá vedie po pravom brehu, kým tá pravá prechádza cez Dunaj na jeho ľavý breh. Ešte že sme pod mostom na nich čakali, inak by zablúdili už na začiatku. Spokojní sme s Luskáčom, ako voláme môjho švagra Milana, pokračovali v autíčku pekne v pohodlí okolo Gundelfingenu cez Lauingen a za kruhovým objazdom Ludwigsau sme si pri reštaurácii našli príjemné miesto na čakanie. Bolo to pár kilometrov pred Dillingenom, presne tam, kde sme sa ráno dohodli.

Čas bežal. Z nedostatku inej činnosti som sa išiel pozrieť aj na o pár kilometrov vzdialenú južnú alternatívu, ale nikde nikoho. Keď sme už zjedli aj obedňajšiu polievku, objavila sa dvojica z úplne ineho smeru, s ktorým sme nemohli rátať. Vykašlali sa na značenú cyklotrasu cez dediny a pustili sa obchvatom po dopravnej tepne č.16. To by ich toľko času nestálo, lenže pri Offingene sa namiesto pokračovania pustili spomínanou alternatívou, vedúcou ako naschváľ po kopcoch, aby ich po 25 km doviedla - na miesto, kde ráno začínali.

Miloška asi bolia zuby, ale cigaretka mu rozhodne prospela

Nič to, najedli sa a pobrali ďalej. Cez Dillingen, Hoechstädt a.d. Donau, Blindheim do klasického nemeckého mesta na brehu Dunaja Donauwoerthu. Presne tam, kde sa má končiť tretí deň pôvodnej cesty. Teda za celý deň prešli iba 62 km a stratili náskok, ktorý som včera pomohol nadobudnúť. Ešte že nezablúdili, lebo kamping vodáckeho Kanu-clubu bol na sýtozelenej lúke pri ramenách Dunaja a nijako sa mi odtiaľ nechcelo. Navyše parsonál mal toľko starostí s akousi vodáckou akciou, že sa s nami veľmi nezaťažoval. Príjemná zmena po predchádzajúcom nocľahu.

Vo vodáckom kempe sme sa cítili ako ryby vo vode

Druhý deň - Sigmaringen - Guenzburg

Najdlhší a najdrahší
Ráno odchádzame so Stanom, pretože sme rozhodnutí dohnať vcerajšiu stratu. Pôjdem celý deň a pri mne sa bude na Stanovom bicykli striedať aj Miloš. Skoro ráno sa po niekoľkých kilometroch vraciam do kempu pre fotoaparát. Cyklocesta vedie zalesneným aj holým pravým brehom cez Sigmaringendorf a Scheer do Mengenu. Najmä Scheer, malé mestečko v prudkom ohybe rieky, sa mi obzvlášť páčil. So Stanom môžem pridať na priemernej rýchlosti, cestovná sa pohybuje niečo nad 20 km/h, kým s Milošom musim opatrne, najviac 17 km/h. Ale aj tak v jeho jazde aj postojom k celej ceste proti vlaňajšku výrazné zlepšenie. Žiadne protesty, žiadne vynútené prestávky na odpočinok unavených nôh, využité na cigaretku...
Vyzeráme ako alkoholici: Vínová fľaša v rukách Miloška je prázdna, mne desiatka dodá potrebné vypotené soli
Trasa sa často vzďaľuje od toku, aby sa k nemu po kľučkovaní poliami zase vrátila. Nádherné strmé vápencové bralá, medzi ktoré si Dunaj preráža cestu, sú úchvatné. Z Mengenu do Binzwangenu je to až poríliš jednoduché, len v ňom je možnosť zase využiť severnejšiu alternatívu. Prechádzame Riedlingenom a za ním trasa prechádza na ľavý breh, aby sa v mestečku Zell vrátila späť. Aj do Obermachtalu sú dve možnosti, využívame kratšiu južnú, vedúcu čiastočne popri ceste č.311. Do Untermachtalu prichádzame v pohode po niekoľkých prudkých výšvihoch. Nachádzame vzorne zaparkované auto a jeho posádku, ktorá konečne objavila informačné stredisko s mapkami aj atlasom DonauRadwandern von Donaueschingen bis Passau. Kupujem si ju pre seba, pretože ostatní nemajú o ňu záujem. Aká chyba! Takáto pomôcka musí byť nielen u cyklistov, ale presne taká aj v aute! Ale vyháňať niekomu eurá z vrecka som nechcel. Stála 11.20 eur a myslím, že stojí za to. Niečo si dáme do žalúdka, pretože 52 km sem nás upozorňuje na jeho prázdnotu. Tu si sadá na Stanov bicykel Miloš.
Striedanie, za Miloša nastupuje Stano
Cesta stúpa nečakane prudko do svahov z údolia, kde sa skrýva mestečko - a asi som spravil chybu, keď som nechal Miloša, aby odišiel skôr ako ja. Samozrejme, že na prvom problémovom mieste sme si každý z nás vybral inú trasu. V mestečku Rottenacker ho čakám, našťastie už má pri sebe fungujúci mobil. Prechádzame cez klasické staré mesto Ehingen. Tu treba upozorniť, že originálna trasa Donauradweg tu prudko odbočuje na sever, kým trasa označená Deutsche Donau, ktorou zatiaľ ideme my, prechádza na pravú stranu a cez Griesingen, Opflingen a Ersingen sa dostávame do Erbachu. Pred ním zase trasa alternuje, severnejšia vedie cez mesto, južná ho spodom obchádza. Máme za sebou ďalších 45 km a Miloškovi stačí.
Po niekoľkonásobných križovaniach Dunaja aj po štrkových cestičkách sa dostávame do Ulmu. Dohodli sme sa, že dnes pôjdeme ďalej. So Stančim sme v pohode prešli popri Dunaji k centru, prezreli sme si ho, nafotili a v pohode odišli ďalej po ľavom brehu našej rieky. Thalfingen, Elchingen a Weissingen nás popri Leipheime privádzajú do cieľového mesta Guenzburg. Na mape je tu vyznačený kemping, takže aké problémy?
Katedrála v Ulme je dôkaz, že sme tam boli
Tie nás však neobišli. Týchto ďalších 44 km navŕšili celkový stav na 141 km a začínalo sa stmievať. Hľadáme kemp, nikto nám nevie poradiť a naše auto nikde. Po zbytočnom blúdení a nervozite sme sa stretli, žiaľ, v kempe nás bez stanu nechceli ubytovať. Čo robiť? Miestni policajti, kde už bola naša posádka ako doma, poradili ako najvýhodnejšie riešenie nocľah v neďalekom hoteli. Hotel? S takým ubytovaním sme nerátali! Nakoniec čo robiť? Nervy z neúspešného hľadania nocľahu vyliečili pohodlné postele a najmä horúca sprcha. Spím so Stanom, lebo minulú noc som sa v aute nevyspal kvôli Milošovmu chrápaniu. Bohužiaľ, ani teraz to bolo iné. Mám skrátka smolu - nesmiem sa v noci zobudiť... Cena hotela Betina? Pre Nemcov nízka, pre nás vysoká - 30 euro na osobu. Čo však máme robiť? Už je tma a bicyklovať sa už nedá. Hlavná vec, že som pomohol natiahnuť kilometre na prijateľný počet, pretože inak by sme museli cestu buď o deň predĺžiť alebo ju nedokončiť v určenom termíne. Priznám sa, že ma napálila neschopnosť posádky za celý deň nenájsť vhodné ubytovanie. Rozhodol som sa, že ďalší deň nechám na ostatných, ja sa len poveziem v aute.

Prvý deň - Donaueschingen - Sigmaringen

Ťažké hľadanie začiatku
Márne sme sa pýtali v tých skorých ranných hodinách, kde sa vlastne začína tá slávna cyklistická cesta. Chceli sme kúpiť mapku, ale v jedinom otvorenom obchode - trafike - ju nemali. A na internete som našiel vyčačkaný sútok niekoľkých potôčikov, kde je oficiálny "začiatok" veľrieky bez problémov.
Prvé kilometre potvrdili, ze Murphyho zákony platia aj tu. Samozrejme, nastala klasika - cyklisti a auto sa stratili. Miloš so Stanom išli cestou, kadiaľ auto nemôže a bez dôkladného určenia, kde sa v takomto prípade stretnúť, to inak ani nemohlo dopadnúť. Navyše keď som volal na Stanov mobil, ozval sa jeho syn v Bratislave. Paráda! A pritom sa zdala trasa taká jednoduchá...
Pred prvými kilometrami: zľava ja s bratom Milošom a Stanom
Takto vyzerá pôvodná trasa podľa oficiálne stránky Donautalradweg od prameňa po Passau
Značka trás bez označenia "Donauradweg" často dokáže poriadne rozochvieť nervy...

Pred Geisingenom čakáme, dokonca im varím čaj, lebo je odporne chladno a pod mrakmi. Nič. Trasa vedie ďalej cez Immendingen a Moehringen do Tuttlingenu, veľkého mesta, kde sme sa mali stretnúť. Na začiatku je stanica s veľkým parkoviskom a tam v napätí rozmýšľame, kde môžu byť a akým zázrakom sa stretneme. Na veľké šťastie sa po hodinke odbjavila dvojica celkom v pohode. Tachometer na mojom bicykli, na ktorom sa s Milošom striedame, ukázal 62 kilometrov. Tu sme si vysvetlili presné pravidlá a zákonitosti, podľa ktorých musí prebiehať kontakt auto - cyklisti, vystriedal som brata a so Stanom sme sa pohli ďalej. Po opustení mesta cyklotrasa vedie vedľa Nendingenu, pred Muehlheimom a.d. Donau aj tu alternuje - klasická ide cez mestečko, alternatíva ho juhom obchádza, aby sa na jeho konci spojili. Dunaj tu robí oblúk a ďalšie mestečko je Fridingen a.d. Donau, v ktorom hneď na začiatku odbočuje alternatívny oblúk smerom na SV, aby sa na toto miesto aj vrátil. Trasa prechádza niekoľko km za mestom na pravý breh (kde je ďalšia alternatíva), podobná je aj pred Beuronom. Stále po pravom brehu vidíme na druhom brehu dedinku Hausen, potom prechádzame Gutensteinom a Inzigkotenom, aby sme sa hneď na začiatku cieľového mesta Sigmaringen stertli s čakajúcim autom. Hneď máme všetci lepšiu náladu, vyšlo na chvíľu aj slniečko. Chlapci našli vhodný kemping (vodácky), kde sme za 25 eur (auto + 4 osoby bez stanov) urobili bodku za prvým dňom cesty. Večer prehliadka mesta s kaštieľom a historickými uličkami a už sa ukladáme na prvú noc. Ja s Milošom budeme spať v mojom an spanie upravenom aute, Stano s Milanom "pod širákom". Nech je k nim nočné počasie milostivé! Tento úsek meral 57 km a spolu sme ich prešli 119, nie všetky ortodoxnou trasou. Sme len na konci prvého "turistického" dňa, tie, ktoré musíme pridať, sa rozplynuli v kľučkovaní, vracaní sa a hľadaní správnej trasy. Možno zajtra?
Majestátny kaštieľ či hrad v Sigmaringene na brehu "jednodňového"Dunaja

Donau Quelle

Takto sme sa v chlade chúlili nad prameňom slávnej rieky






Začiatky a skúsenosti

Z Bratislavy do Čierneho lesa k prameňu Dunaja

Za priehrštie rád
Mnohí cykloturisti, majúci už za sebou prvé kontakty s kratšími trasami, nesmelo poškuľujú po preslávenej trase, v Nemecku nazývanej "Donauradweg", teda Dunajská cyklistická cesta. Základné nformácie o nej sme získali na webovej stránke http://www.donautalradweg.de/, žiaľ jej aktuálnosť už stratila platnosť napríklad pri poplatkoch, uvádzaných v DM. Podobne je to aj v brožúrke DONAU Radwandern von Donaueschingen bis Passau, ktorú sme si kúpili cestou v informačnom stredisku (11.2 euro). Aj tu v mapkách chýbali alebo ešte neboli zaznačené zmeny nielen na cyklistickej trase, ale ani na ostatných verejných komunikáciách. Pri pravidelných stretnutiach posádky auta s cyklistami to hralo niekedy dôležitú úlohu a bolo príčinou niekoľkých nedorozumení.
Podľa mňa ospevovaná nemecká dôslednosť a precíznosť tu dostala riadne trhliny. Nielen nejednostnosť označenia celej trasy, merajúcej cez 600 kilometrov (narátal som postupne tri či štyri druhy tabuliek), ale aj ich spôsob upevnenia a inštalácie najma v oblasti obcí narobí neskúsenému cestovateľovi poriadne vrásky na čele a niekoľko kilometrov naviac. S touto trasou sa prelína, súbežne prebieha alebo ju križuje ešte niekoľko iných cyklistických a turistických ciest. Je preto dobré sa dokonale zorientovať v ich značení a nenechať sa pomýliť inými skupinkami cyklistov. Za najzásadnejší nedostatok týchto tabuliek považujem absenciu základného smeru - napríklad smer z Donaueschingen do Passau by mal byť všade označený "Passau" a opačným smerom naopak. Pretože v niektorých častiach vedie aj alternatívna trasa, ktorá sa na hlavnú pripája alebo odpája podľa úmyslu ponúknuť cestovateľovi aj iný uhol pohľadu na kraj, oblasť či mesto, zákonite musí narobiť neskúseným problémy. My sme na to doplatili v mestečku Guenzburg, kde dvojica cyklistov sa po viacero kilometroch po rovnako značenej trase dostala opäť k východiskovému bodu. Preto je namieste dobrá rada: Ak idete či sami, alebo vás čiastočne sprevádza automobil, je nevyhnutné mať v rukách dobrú mapu či brožúrku cyklistickej cesty. V nej sú vyznačené najmä vjazdy, prejazdy a výjazdy z väčších miest a obcí, či smerovanie jej pokračovania. Pre prípadný kontakt buď dvoch skupín alebo s dopravným prostriedkom odporúčam mobilný telefón, samozrejme s roamingom. Vyhnete sa tým mnohým nedorozumeniam, nervozite a najmä strate času.

Už tu, po pár kilometroch od zrodenia, malý Dunajko veselo meandruje a hadí sa po lúkach údolí Čierneho lesa

Ak máte predstavu, že slávna Donauradweg je nádherne vyasfaltovaná, pre cyklistov vyhradená cesta či cestička, veľmi sa mýlite. Aj takéto úseky sme prechádzali. Ale veľmi často trasa viedla po štrkových, pieskových a poľných cestách, dokonca po frekventovaných dopravných tepnách, mostoch a križovatkách. Dobré je najmä pred väčšími (ale aj menšími) križovatkami či odbočkami sa dôkladne presvedčiť, že značka pokračuje smerom, ktorým sa chcete uberať ďalej. Veľmi často sa stávalo, že sme ju našli niekde zastrčenú po niekoľkonásobných otázkach domácim. Je to škoda, trošku to dehonestuje jej veľkoleposť, pretože krajina, ktorou Dunaj v Nemecku prechádza, je prekrásna. Práve zasnenie a kochanie sa ňou môže zapríčiniť stratu pozornosti - a už sa zase hľadáte...
Tieto úvodné riadky nemajú za cieľ nadšencov odradiť, ale ukázať cestu v pravom svetle. Ak budete viacerí, nezabúdajte, že rôzna vyspelosť môže spôsobiť meškanie slabších a na problémovom bode nastane "malý problémik". Ten sa môže počas dňa vyskytnúť niekoľkokrát a korigovať dobrý pocit z celodenného výletu.
Donauradweg sa začína nie pri prameni, ale cca o 22 kilometrov nižšie v meste Donaueschingen, založenom Karlom Veľkým, ktorý podporoval zmapovanie a zameranie jediného prameňa. Trasa je rozdelená do 6 dní s priemernou dĺžkou niečo cez 100 km (najkratší úsek je prvý, merajúci 87 km, najdlhší druhý s 111 km do Ulmu). Veľkou neznámou položkou býva pri plánovaní počasie, ktoré môže predĺžiť, alebo úplne zrušiť plánovaný čas.
Nám chýbal jeden deň a tak sme trasu museli natlačiť do piatich dní, čím sme boli nútení pridať na každý deň 20 kilometrov.
Aby som nezabudol na dôležitú vec, ktorou je výber typu bicykla. Kvôli častým prašným úsekom sa zdá najvhodnejšia ľahká trekingová verzia, pri cestnej treba obuť plášte, ktoré vydržia aj kamenný povrch. Horská sa mi zdá zbytočná, stúpaní alebo prudkých zjazdov nie je veľa.

Aká bola zostava?
Za volantom sme sa striedali Milan a ja, cyklisti boli dvaja: môj najmladší brat Miloš a náš priateľ Stano. Miloš prekonal operáciu bipasu a to ho priviedlo k bicyklu. Jeho vôľové vlastnosti nie sú najsilnejšie, navyše je fajčiar. Stano je jeho opak, aj keď sú rovesníci, šesťdesiatnici. Ja som sa podujal na úlohu samaritána: Keď nebude jeden z nich vládať, vymením ho. Vzal som preto pre Miloša môj oblúbený a najmä spoľahlivý trekingový bicykel, ktorý ma sprevádzal už po mnohých častiach sveta, najčerstvejšie na Novom Zélande. Po vyliečení z rán, ktoré na tejto ceste utŕžil, bol pripravený na takéto zaťaženie.
K prameňu najdlhšej európskej rieky sme sa z Bratislavy dostali mojim osobným autom. Štart bol 22.5. večer o 19.30 h. v centre Bratislavy. Za volantom som sa striedal so švagrom Milanom. Ideme v hustom daždi celú noc, našťastie v okolí Scharzwaldu dážď ustal. Podľa navigátora sme išli priamo na miesto, kde Dunaj vyviera. Je to v značnej nadmorskej výške a Čierny les nás privítal teplotou okolo 2 stupňov, takže pri rozhovore nám z úst vychádzala para. Bolo 05.20 a práve po "troch zmrzlých mužoch" - Serváca, Pankráca a Bonifáca, ktorí prinášajú pravidelné ochladenie. Tachometer nameral 907 kilometrov po trase, vedúcej najmä autostrádami.
2888 kilometrov - tento údaj sa každý návštevník dozvie z kovovej tabule, umiestnenej na kameni nad prameňom. Toľko presne meria Dunaj od tohto miesta po ústie... Vlastne naopak: od ústia sem. Plavebné kilometre sa rátajú tak, že kilometer 0 je pri Čiernom mori, kilometer 2888 je v Čiernom lese, kde práve stojíme.
Ideálne je už tu sadnúť na bicykle a spustiť sa tých dvadsaťdva kilometrov k začiatku Donauradweg. Nám bola taká zima a ani sme neboli pripravení poskladať bicykle do pojazdného stavu, že sme sa autom zviezli na ortodoxný štart.


Milan bol nielen navigátor, ale aj výborný dokumentarista