"Konzervovanie kráv"
Rozlúčka s farmou
V noci sa posunul čas o jednu hodinu dozadu, pretože nastáva zimný čas. U nás sa pred chvíľou posunul opačným smerom, takže rozdiel medzi SELČ a NZZČ je len 10 hodín. Vstávame skoro, pretože dnes zažijem špeciálny deň: kravičky budú mať prázdniny! Na tri mesiace ich farmári nechajú odpočívať a po rannom poslednom dojení im skúsení odborníci "zakonzervujú" vemená, aby ich ochránili pred prípadnými zápami a inými chorobami. Mojim hostiteľom prišli na pomoc manželia z Holandska, ktorí majú v prenájme susednú farmu aj ďalšia sila. Vidieť, že sa vo veci vyznajú. Aj mne sa ušla dôležitá vec: spreyom som dezinfikoval kravské vemená zo všetkých strán. Že som musel ponoriť často ruky do horúceho lajna, som po chvíli bral ako samozrejmosť. Bolo dosť chladno a preto trošku tepla prišlo vhod... Obor Arjen a jeho manželka Anna spolu s domácou Julie sa činili ako včeličky a po štyroch hodinách bol statok ošetrený. Napriek tomu, že lialo ako z krhly, ma Jo zobrala autom do blízkeho mestečka Patea do miestneho múzea. Zaujímavý dokument histórie a najmä ťažkých začiatkov neskoršieho rozkvetu oblasti.
Je práve týždeň od nedele v Aucklande. Hamish mi na internete našiel ešte fungujúci kemp pri Martone za 10 dolárov, takže zajtra už zbohom teplým postieľkam! V noci si uvedomujem, že takýto zážitok, aký mi poskytla za tie dva a pol dňa táto farma, sa nevyrovná ani pol tisícky najazdených kilometrov po fádnych cestách. Je to pre mňa nové poznanie a tak to na mňa zapôsobilo, že som si do denníka zapísal vetu: "Tak by to malo byť, ty starý cap!"
Hamish mi preložil snímky z fotoaparátu na USB kľúč a odľahčil jeho útrobám. Mám o starosť menej.
Kravičky budú mať na tri mesiace "holydays"
Piesok na západnom pobreží je čierny, čo spôsobila láva z obrovskej sopky Mt. Taranaki
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára