Ako na trampolíne
Cesta na juh
... a potom sa to začalo! Ráno po rozlúčke s Plzeňákom Bohušom a Emou zo Slovenska a po pár kilometroch sa cesta mení na U-rampu a vozím sa na nej ako skejborďák - hore, dolu, hore, ale zase hore. Problém je v tom, že dolu som za minútu, ale rovnako dlhý úsek k nebesiam ma stojí oveľa viac času. Počasie sa drží, slnko pripeká a ja sa mažem krémom s vysokým číslom ochranného faktora. Neskôr som sa poučil, že keď sa slnko vydralo spoza mrakov, tešilo ma len chvíľku, kým ma nerozmrazilo. Potom jeho lúče začali byť nepríjemne ostré a vysávali zo mňa viac energie, ako mi bolo milé. Prvých 5 kilometrov som "utlačil" za 1,5 hodiny! Niekedy som na hranici fyzických síl. Počítam kroky a po stovke dlho naberám dych a upravujem tep, aby som sa tam niekde nevystrel. A čas zase nemá zľutovanie! najmenej osem strmých a najmä dlhých stúpaní mi upravuje priemernú rýchlosť na 7 km/hod - a ranná pohoda je v háji. Čoraz jasnejšie vidím, že som príliš ťažko naložený a po včerajšom "zahrievacom dni" aj unavený. Na cestách sa neustále pracuje. Denne prejdem aj tri úseky, kde rozširujú alebo inak upravujú asfaltovú cestu. Cez jeden ma usmievavá Maorka naložila na malý nákladniak a previezla ma cez stavenisko. Bolo to - ako nakoniec všetky takéto pomocné ruky po ceste - práve v úseku, kde sa cesta uberala dolu. Škoda. Plánovaný počet kilometrov sa stáva nereálnym. Keď sa pred večerom terén na chvíľu upokojil, začínam rozmýšľať nad nocľahom. Skúsim to tak, ako som to mal od začiatku v programe: Niekde si položím karimatku a bez stavania stanu na nej v spacáku prespím. Po 95 km som v mestečku Pio Pio, pri zavretej benzínke si naberám vodu a hneď za ňou je zvláštna rozľahlá drevená konštrukcia, ako som neskôr zistil, sú to rampy pre nakladanie dobytka na kamióny. Našiel som si kútik, chvíľku sledoval, ako takéto nakladanie prebieha, niečo som zhltol a už v tme som sa natiahol. Vôňa dobytka a jeho trusu s celodennou únavou ma veľmi rýchlo uspala. Nevadil mi ani Mesiac, ktorý stál celú noc nado mnou a svietil tak, ako halogénka. V posledných fázach som už netrpezlivo čakal na brieždenie, aby som sa vydal ďalej. Šokovala ma silná rosa, ktorá mi premočila všetko, čo som mal na sebe aj pod sebou. Neskôr som sa presvedčil, že takto to bude každé ráno, nech som už pri mori alebo vo vnútrozemí. Po čaji a chlebe s maslom som vyštartoval o štvrť na osem, presne o hodinu skôr ako včera.
Kravy, býky a zase kravy, stále sa opakujúca panoráma. Po hodinách putovania to človek prestane vnímať
Pohľad z korby servisného auta, ktoré ma dva kilometre previezlo cez rozkopanú cestu
Presne tam, kde stojí Rexo, som sa uložil na nocľah aj ja. Drevené ohrady pre dobytok dodávali príchuť aj vôňu westernu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára