sobota, marca 22, 2008

Na letisku v austrálskom Melbourne svitá na môj Deň 1

Takto sa mi predstavil Auckland, pozliepaný z mnohých častí krásnej mozaiky

Let trval tri dni

Z viedenského letiska som neodchádzal s dobrým pocitom: Váhovy limit pre moju batožinu bol nemilosrdných 20 kg aj s Rexom, mojim trekingovým bicyklom. Ako to riešit? Rozhodol som sa, že sa vzdám kartónového boxu na jeho ochranu a zabalím ho len do igelitu. Priateľ Efa, ktorý ma do Schwechatu priviezol, pochybovačne krútil hlavou: Toto sa dobre neskonči... Aj tak všetky potrebné veci tento limit presahovali, ale prešiel som bez problémov nielen váhovou, ale aj bezpečnostnou kontrolou.
Bol štvrtok, 20. marca, deň po mojom sviatku. Nemal som ani pomyslenia ho osláviť ako po iné roky. Predsa bolo predo mnou nové neznáme dobrodružstvo. A najmä trojdenný let spoločnosťou Emirates. Čakali ma dokonca tri medzipristátia a medzi nimi neisté a určite nepohodlné čakanie na letiskách. Prvé bolo v Dubai, domovskom prístave Boeingu 777 500, ktorý si tu vymenil miesto s Airbusom 340 500, ktorý najskôr pristál v Singapure a skončil púť v austrálskom Melbourne. Ako cestujúci s tranzitom som sa ocitol v nezávideniahodnej situácii: Nemal som pochopiteľne vstupné austrálske víza a objekt letiska som nemohol opustiť. Bolo pol druhej ráno a odlet bol niečo po ôsmej, čakalo ma pár dlhých nočných hodín samoty. Ale kde? Letisko v Melbourne sa na noc uzaviera. Pomocnú ruku mi podali colníci, ktorí mi pridelili čakáreň s množstvom prázdnych sedadiel. Širokým veľkodušným gestom mi jeden z nich naznačil, že môžem si z nich vybrať podľa ľubovôle...
Konečne som ráno videl vychádzať slnko za sklenenými stenami letiska. Potom už len tri a pol hodinový skok cez Tasmánove more a ocitol som sa nad kamenným západným pobrežím najužšieho miesta celého Severného ostrova, kde je rozložené veľkomesto Auckland. Nové ráno naznačilo, že sa začína Deň 1, ako ho mám označený v itinerári.
Lietadlo spomalilo tak, ze sa mi zdalo, že vo vzduchu stojí ako balón, len ubiehajúce domy, ulice a pobrežie svedčilo o jeho pohybe. Po elegantnom oblúku pristálo presne načas na betónovej ploche ranway.

Žiadne komentáre: