Prvý krok budem mat o chvíľku za sebou - pristanem v tomto meste pod oceľovým vtákom - v Aucklande
Rexo dostal nové oblečenie - brašne od M.S.design so strieborným reflexným názvom KIWI 08, ktoré mal otestovať v týchto podmienkach
V Anglicku som sa pred rokom stretol s dvojicou mladých manželov, ktorí pri prezeraní mojej knihy boli sklamaní, že tam nepíšem o ich krajine - Novom Zélande. Nemohol som, pretože na ich ostrovoch som nikdy nebol. Ale pozvanie bolo také úprimné a presvedčivé, že som zmenil pôvodné plány a začal sa zaujímať o túto časť sveta podrobnejšie. Postupne som spoznával prostredie, pomery, flóru, faunu a najmä históriu a ľudí, ktorí sem prišli z rôznych dôvodov. Potešilo ma, že aj mnohí Slováci a Česi tu našli nielen prechodný, ale aj trvalý nový domov. Práve ich zásluhou sa ukázalo, že táto, pre mňa záverečná veľká cesta, bola najviac posiata drahokamami - kontaktami s krajanmi, ochotnými prijať, spoznať a dať nocľah neznámemu pútnikovi.
Nový Zéland má všetky atribúty krajín na Južnej pologuli: Všetko je naopak. Keď je u nás deň, tam noc, keď u nás zima, tam je leto, Mesiac, Slnko aj všetky súhvezdia sú hore nohami, doprava po ľavej strane, dokonca aj voda pri odtekaní sa krúti opačným smerom ako u nás. Vlastne rovnakým, ale videným z druhého konca...
Na toto všetko som sa musel pripraviť a prispôsobiť dĺžku pobytu, aby som z novej krajiny aj niečo videl. Najskôr som chcel prebicyklovať oba ostrovy, potom som to pojal ako prvú časť - len Severný ostrov - a Južný som si nechal "pre budúcnosť". Aj tu som pri plánovaní vychádzal z predošlých skúseností a nadelil som si na tridsať dní poriadne prídely kilometrov. Postupne s novými informáciami som z nich niečo uberal, ale aj tak sa mi zdalo, že pod 120 km denne by som nemal klesnúť, ak by som sa nechcel za svoje výkony hambiť. Takže plán bol taký: Prejsť za tých tridsať dní cestu čo najbližšie pobrežiu celého Severného ostrova, čo predstavovalo približne 3600 kilometrov. Po neoceniteľných radách, prichádzajúcich najmä z Českého a Slovenského klubu na Novo
m Zélande a od jeho predsedu (tu Prezidenta) aucklandského klubu Mirka Pištoru, som itinerár niekoľkokrát prepracoval a myslel som si, že som pripravený na štart expedície, ktorej cieľ má svoju cyklocestovateľskú hodnotu.
S týmto pocitom som sadal do lietadla. Ako sa dozviete v ďalších riadkoch, veľmi, veľmi som sa mýlil. Realita ma zaskočila tak nečakane, že mohla vážne ohroziť pokračovanie či dokončenie expedície. Na toto som však nepomyslel: Doteraz nikdy som žiadnu z mojich expedícií nevzdal ani predčasne neskončil, tak som toto nepripúšťal ani v najťažších chvíľach celej tejto cesty.
Mirek je pánom aj v svojej novej kuchyni
m Zélande a od jeho predsedu (tu Prezidenta) aucklandského klubu Mirka Pištoru, som itinerár niekoľkokrát prepracoval a myslel som si, že som pripravený na štart expedície, ktorej cieľ má svoju cyklocestovateľskú hodnotu.S týmto pocitom som sadal do lietadla. Ako sa dozviete v ďalších riadkoch, veľmi, veľmi som sa mýlil. Realita ma zaskočila tak nečakane, že mohla vážne ohroziť pokračovanie či dokončenie expedície. Na toto som však nepomyslel: Doteraz nikdy som žiadnu z mojich expedícií nevzdal ani predčasne neskončil, tak som toto nepripúšťal ani v najťažších chvíľach celej tejto cesty.
Mirek je pánom aj v svojej novej kuchyni
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára