Donau Quelle

Takto sme sa v chlade chúlili nad prameňom slávnej rieky






Začiatky a skúsenosti

Z Bratislavy do Čierneho lesa k prameňu Dunaja

Za priehrštie rád
Mnohí cykloturisti, majúci už za sebou prvé kontakty s kratšími trasami, nesmelo poškuľujú po preslávenej trase, v Nemecku nazývanej "Donauradweg", teda Dunajská cyklistická cesta. Základné nformácie o nej sme získali na webovej stránke http://www.donautalradweg.de/, žiaľ jej aktuálnosť už stratila platnosť napríklad pri poplatkoch, uvádzaných v DM. Podobne je to aj v brožúrke DONAU Radwandern von Donaueschingen bis Passau, ktorú sme si kúpili cestou v informačnom stredisku (11.2 euro). Aj tu v mapkách chýbali alebo ešte neboli zaznačené zmeny nielen na cyklistickej trase, ale ani na ostatných verejných komunikáciách. Pri pravidelných stretnutiach posádky auta s cyklistami to hralo niekedy dôležitú úlohu a bolo príčinou niekoľkých nedorozumení.
Podľa mňa ospevovaná nemecká dôslednosť a precíznosť tu dostala riadne trhliny. Nielen nejednostnosť označenia celej trasy, merajúcej cez 600 kilometrov (narátal som postupne tri či štyri druhy tabuliek), ale aj ich spôsob upevnenia a inštalácie najma v oblasti obcí narobí neskúsenému cestovateľovi poriadne vrásky na čele a niekoľko kilometrov naviac. S touto trasou sa prelína, súbežne prebieha alebo ju križuje ešte niekoľko iných cyklistických a turistických ciest. Je preto dobré sa dokonale zorientovať v ich značení a nenechať sa pomýliť inými skupinkami cyklistov. Za najzásadnejší nedostatok týchto tabuliek považujem absenciu základného smeru - napríklad smer z Donaueschingen do Passau by mal byť všade označený "Passau" a opačným smerom naopak. Pretože v niektorých častiach vedie aj alternatívna trasa, ktorá sa na hlavnú pripája alebo odpája podľa úmyslu ponúknuť cestovateľovi aj iný uhol pohľadu na kraj, oblasť či mesto, zákonite musí narobiť neskúseným problémy. My sme na to doplatili v mestečku Guenzburg, kde dvojica cyklistov sa po viacero kilometroch po rovnako značenej trase dostala opäť k východiskovému bodu. Preto je namieste dobrá rada: Ak idete či sami, alebo vás čiastočne sprevádza automobil, je nevyhnutné mať v rukách dobrú mapu či brožúrku cyklistickej cesty. V nej sú vyznačené najmä vjazdy, prejazdy a výjazdy z väčších miest a obcí, či smerovanie jej pokračovania. Pre prípadný kontakt buď dvoch skupín alebo s dopravným prostriedkom odporúčam mobilný telefón, samozrejme s roamingom. Vyhnete sa tým mnohým nedorozumeniam, nervozite a najmä strate času.

Už tu, po pár kilometroch od zrodenia, malý Dunajko veselo meandruje a hadí sa po lúkach údolí Čierneho lesa

Ak máte predstavu, že slávna Donauradweg je nádherne vyasfaltovaná, pre cyklistov vyhradená cesta či cestička, veľmi sa mýlite. Aj takéto úseky sme prechádzali. Ale veľmi často trasa viedla po štrkových, pieskových a poľných cestách, dokonca po frekventovaných dopravných tepnách, mostoch a križovatkách. Dobré je najmä pred väčšími (ale aj menšími) križovatkami či odbočkami sa dôkladne presvedčiť, že značka pokračuje smerom, ktorým sa chcete uberať ďalej. Veľmi často sa stávalo, že sme ju našli niekde zastrčenú po niekoľkonásobných otázkach domácim. Je to škoda, trošku to dehonestuje jej veľkoleposť, pretože krajina, ktorou Dunaj v Nemecku prechádza, je prekrásna. Práve zasnenie a kochanie sa ňou môže zapríčiniť stratu pozornosti - a už sa zase hľadáte...
Tieto úvodné riadky nemajú za cieľ nadšencov odradiť, ale ukázať cestu v pravom svetle. Ak budete viacerí, nezabúdajte, že rôzna vyspelosť môže spôsobiť meškanie slabších a na problémovom bode nastane "malý problémik". Ten sa môže počas dňa vyskytnúť niekoľkokrát a korigovať dobrý pocit z celodenného výletu.
Donauradweg sa začína nie pri prameni, ale cca o 22 kilometrov nižšie v meste Donaueschingen, založenom Karlom Veľkým, ktorý podporoval zmapovanie a zameranie jediného prameňa. Trasa je rozdelená do 6 dní s priemernou dĺžkou niečo cez 100 km (najkratší úsek je prvý, merajúci 87 km, najdlhší druhý s 111 km do Ulmu). Veľkou neznámou položkou býva pri plánovaní počasie, ktoré môže predĺžiť, alebo úplne zrušiť plánovaný čas.
Nám chýbal jeden deň a tak sme trasu museli natlačiť do piatich dní, čím sme boli nútení pridať na každý deň 20 kilometrov.
Aby som nezabudol na dôležitú vec, ktorou je výber typu bicykla. Kvôli častým prašným úsekom sa zdá najvhodnejšia ľahká trekingová verzia, pri cestnej treba obuť plášte, ktoré vydržia aj kamenný povrch. Horská sa mi zdá zbytočná, stúpaní alebo prudkých zjazdov nie je veľa.

Aká bola zostava?
Za volantom sme sa striedali Milan a ja, cyklisti boli dvaja: môj najmladší brat Miloš a náš priateľ Stano. Miloš prekonal operáciu bipasu a to ho priviedlo k bicyklu. Jeho vôľové vlastnosti nie sú najsilnejšie, navyše je fajčiar. Stano je jeho opak, aj keď sú rovesníci, šesťdesiatnici. Ja som sa podujal na úlohu samaritána: Keď nebude jeden z nich vládať, vymením ho. Vzal som preto pre Miloša môj oblúbený a najmä spoľahlivý trekingový bicykel, ktorý ma sprevádzal už po mnohých častiach sveta, najčerstvejšie na Novom Zélande. Po vyliečení z rán, ktoré na tejto ceste utŕžil, bol pripravený na takéto zaťaženie.
K prameňu najdlhšej európskej rieky sme sa z Bratislavy dostali mojim osobným autom. Štart bol 22.5. večer o 19.30 h. v centre Bratislavy. Za volantom som sa striedal so švagrom Milanom. Ideme v hustom daždi celú noc, našťastie v okolí Scharzwaldu dážď ustal. Podľa navigátora sme išli priamo na miesto, kde Dunaj vyviera. Je to v značnej nadmorskej výške a Čierny les nás privítal teplotou okolo 2 stupňov, takže pri rozhovore nám z úst vychádzala para. Bolo 05.20 a práve po "troch zmrzlých mužoch" - Serváca, Pankráca a Bonifáca, ktorí prinášajú pravidelné ochladenie. Tachometer nameral 907 kilometrov po trase, vedúcej najmä autostrádami.
2888 kilometrov - tento údaj sa každý návštevník dozvie z kovovej tabule, umiestnenej na kameni nad prameňom. Toľko presne meria Dunaj od tohto miesta po ústie... Vlastne naopak: od ústia sem. Plavebné kilometre sa rátajú tak, že kilometer 0 je pri Čiernom mori, kilometer 2888 je v Čiernom lese, kde práve stojíme.
Ideálne je už tu sadnúť na bicykle a spustiť sa tých dvadsaťdva kilometrov k začiatku Donauradweg. Nám bola taká zima a ani sme neboli pripravení poskladať bicykle do pojazdného stavu, že sme sa autom zviezli na ortodoxný štart.


Milan bol nielen navigátor, ale aj výborný dokumentarista