Druhý deň - Sigmaringen - Guenzburg

Najdlhší a najdrahší
Ráno odchádzame so Stanom, pretože sme rozhodnutí dohnať vcerajšiu stratu. Pôjdem celý deň a pri mne sa bude na Stanovom bicykli striedať aj Miloš. Skoro ráno sa po niekoľkých kilometroch vraciam do kempu pre fotoaparát. Cyklocesta vedie zalesneným aj holým pravým brehom cez Sigmaringendorf a Scheer do Mengenu. Najmä Scheer, malé mestečko v prudkom ohybe rieky, sa mi obzvlášť páčil. So Stanom môžem pridať na priemernej rýchlosti, cestovná sa pohybuje niečo nad 20 km/h, kým s Milošom musim opatrne, najviac 17 km/h. Ale aj tak v jeho jazde aj postojom k celej ceste proti vlaňajšku výrazné zlepšenie. Žiadne protesty, žiadne vynútené prestávky na odpočinok unavených nôh, využité na cigaretku...
Vyzeráme ako alkoholici: Vínová fľaša v rukách Miloška je prázdna, mne desiatka dodá potrebné vypotené soli
Trasa sa často vzďaľuje od toku, aby sa k nemu po kľučkovaní poliami zase vrátila. Nádherné strmé vápencové bralá, medzi ktoré si Dunaj preráža cestu, sú úchvatné. Z Mengenu do Binzwangenu je to až poríliš jednoduché, len v ňom je možnosť zase využiť severnejšiu alternatívu. Prechádzame Riedlingenom a za ním trasa prechádza na ľavý breh, aby sa v mestečku Zell vrátila späť. Aj do Obermachtalu sú dve možnosti, využívame kratšiu južnú, vedúcu čiastočne popri ceste č.311. Do Untermachtalu prichádzame v pohode po niekoľkých prudkých výšvihoch. Nachádzame vzorne zaparkované auto a jeho posádku, ktorá konečne objavila informačné stredisko s mapkami aj atlasom DonauRadwandern von Donaueschingen bis Passau. Kupujem si ju pre seba, pretože ostatní nemajú o ňu záujem. Aká chyba! Takáto pomôcka musí byť nielen u cyklistov, ale presne taká aj v aute! Ale vyháňať niekomu eurá z vrecka som nechcel. Stála 11.20 eur a myslím, že stojí za to. Niečo si dáme do žalúdka, pretože 52 km sem nás upozorňuje na jeho prázdnotu. Tu si sadá na Stanov bicykel Miloš.
Striedanie, za Miloša nastupuje Stano
Cesta stúpa nečakane prudko do svahov z údolia, kde sa skrýva mestečko - a asi som spravil chybu, keď som nechal Miloša, aby odišiel skôr ako ja. Samozrejme, že na prvom problémovom mieste sme si každý z nás vybral inú trasu. V mestečku Rottenacker ho čakám, našťastie už má pri sebe fungujúci mobil. Prechádzame cez klasické staré mesto Ehingen. Tu treba upozorniť, že originálna trasa Donauradweg tu prudko odbočuje na sever, kým trasa označená Deutsche Donau, ktorou zatiaľ ideme my, prechádza na pravú stranu a cez Griesingen, Opflingen a Ersingen sa dostávame do Erbachu. Pred ním zase trasa alternuje, severnejšia vedie cez mesto, južná ho spodom obchádza. Máme za sebou ďalších 45 km a Miloškovi stačí.
Po niekoľkonásobných križovaniach Dunaja aj po štrkových cestičkách sa dostávame do Ulmu. Dohodli sme sa, že dnes pôjdeme ďalej. So Stančim sme v pohode prešli popri Dunaji k centru, prezreli sme si ho, nafotili a v pohode odišli ďalej po ľavom brehu našej rieky. Thalfingen, Elchingen a Weissingen nás popri Leipheime privádzajú do cieľového mesta Guenzburg. Na mape je tu vyznačený kemping, takže aké problémy?
Katedrála v Ulme je dôkaz, že sme tam boli
Tie nás však neobišli. Týchto ďalších 44 km navŕšili celkový stav na 141 km a začínalo sa stmievať. Hľadáme kemp, nikto nám nevie poradiť a naše auto nikde. Po zbytočnom blúdení a nervozite sme sa stretli, žiaľ, v kempe nás bez stanu nechceli ubytovať. Čo robiť? Miestni policajti, kde už bola naša posádka ako doma, poradili ako najvýhodnejšie riešenie nocľah v neďalekom hoteli. Hotel? S takým ubytovaním sme nerátali! Nakoniec čo robiť? Nervy z neúspešného hľadania nocľahu vyliečili pohodlné postele a najmä horúca sprcha. Spím so Stanom, lebo minulú noc som sa v aute nevyspal kvôli Milošovmu chrápaniu. Bohužiaľ, ani teraz to bolo iné. Mám skrátka smolu - nesmiem sa v noci zobudiť... Cena hotela Betina? Pre Nemcov nízka, pre nás vysoká - 30 euro na osobu. Čo však máme robiť? Už je tma a bicyklovať sa už nedá. Hlavná vec, že som pomohol natiahnuť kilometre na prijateľný počet, pretože inak by sme museli cestu buď o deň predĺžiť alebo ju nedokončiť v určenom termíne. Priznám sa, že ma napálila neschopnosť posádky za celý deň nenájsť vhodné ubytovanie. Rozhodol som sa, že ďalší deň nechám na ostatných, ja sa len poveziem v aute.