Rozlúčka

Kytička kvetov na brehu neďaleko Aucklandu je posledný pozdrav od priateľov

Rok 2010 sa začal strašne: Zazvonil mi telefón a dozvedel som sa správu o hroznej tragédii. Na ceste do práce z Českého Těšína do Třinca sa bicykel Mirka Szlauera na kuse ľadu šmykol a za ním idúce auto už nestačilo zabrzdiť. Skoro rok po našom návrate z Nového Zélandu, 27. fabruára 2010, zraneniam podľahol. Bol to môj najlepší partner s obrovským srdcom. Žiaľ, už nikdy nebudeme spolu brázdiť na bicykloch nové krajiny, tak vzrušujúce a priťahujúce... Česť Tvojej pamiatke, Mirko!


Mirkov Memoriál

Od zlej správy o Mirkovom nešťastí uplynulo viac dní, dokonca mesiacov. Rozhodol som sa rozlúčiť sa s ním tak, ako sa patrí na kamaráta: cyklistickou cestou z Borského Sv. Jura cez stretávku v Turzovke do Českého Těšína, na Horní ul. 9, tam, kde býval a aj odpočíva môj spolujazdec z Nového Zélandu.
12. augusta 2010 sme sa vybrali s Janom Ivančíkom z našej chalupy, aby sme kombinovaným spôsobom (auto+bicykel, tak ako sme robili s Mirkom Nový Zéland) začali jazdu Mirkov Memoriál ako hold jeho pamiatke. Prvú noc (a potom aj druhú) sme prespali v Závozoch za Oščadnicou u priateľa Zdenka, medzitým sme si spravili výlet do Vychylovky k populárnej horskej železničke.
V sobotu 13. 8. sme sa dopoludnia zúčastnili Svetového stretnutia Turzovčanov a odtiaľ sa pohli na sever do Českého Těšína. Počasie bolo príjemné a tak už popoludní som sa mohol zoznámiť nielen s pani Szlauerovou, ale aj s Mirkovými priateľmi a pokloniť sa Mirkovi. Nebolo to ľahké, veď pred pár dňami sme spolu spávali v aute na cestách Nového Zélandu, a dnes odpočívame každý v inom priestore.
Večer sme sa zastavili u Víťu Dostála v Hlubočci so všetkým, čo k tomu patrí. Víťo je legenda cestovateľov na dlhé trasy a jeden z najmilších ľudí, ktorých poznám. Prekvapil ma novými prírastkami do rodiny a najmä jeho pani, miestnou učiteľkou. Príjemná osoba, v ktorej iste má Víťo oporu či už v rodine alebo na farme.
Kvôli pokazenému počasiu sme sa rozhodli na ďalší deň presunúť sa k priateľom do Vsetína a keďže sme mali ešte kopec času, dorazili sme to domov.
Som spokojný, že sľub, ktorý som si dal, že sa s Mirkom osobne rozlúčim, sa mi podarilo splniť.
Odpočívaj v pokoji, Mirko, raz sa stretneme!
Borský Sv. Jur